Rozbor štruktúry cieľa

Rozbor štruktúry cieľa

Dnešná spoločnosť je zameraná na plánovanie, budovanie, rast, a úspech. Kľúčovým momentom týchto činností je stanovovanie sa cieľov, ktoré chceme naplniť. Všetci máme svoje ciele a plány, ktoré sledujeme. Čo je to cieľ, to si každý z nás vie predstaviť. Ale aký je vlastne vzťah medzi cieľom a činnosťami, ktoré robíme? Ako sa menia ciele a akú majú štruktúru? Uvedomujem si možnosť námietky, že táto otázka je možná len na úrovni konkrétneho jedinca, ale napriek tomu existuje možnosť, ako tieto vzťahy popísať všeobecne? V kapitole, ktorú som si vybrala, autor odpovedá na práve tieto otázky.

„Ciele ľudskej aktivity nie sú žiadne záhadné a k samotnému aktu pridané entity, ale jednoducho predstavujú prekročenie toho, čo je dané, v akte, ktorý spojuje od prítomnosti do budúcna. “

Tu sa vysvetľuje základný vzťah medzi ľudskou činnosťou a cieľmi. Ciele sú spojnicou inak nesúrodých aktivít, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné a ktoré by sa bez cieľa nedali ani kauzálne prepojiť. Táto spojitosť nevytvára len zmysel aktivity, ale aj usmerňuje a determinuje nasledujúce takže:

„prítomnosť budúcna v lone prítomna neprekvapí, pokiaľ uvážime náležite, že cieľ sa obohacuje a akciou samotnou. “

Vidíme, že vzťah je obojsmerný, samotný cieľ sa mení pri jeho plnení, pričom zmena prebieha v rámci objektivizácia cieľa (objektivizácia, ako prostriedok dialektického pohybu, ktorý smeruje z objektívnej podmienenosti ku objektivizácii ).

Na začiatku je stanovený cieľ abstraktný a postupne sa premieňa do konkrétneho:

„Cieľ sa mení z abstraktna prechádza do konkrétna a z globálna k podrobnostiam. “ pričom platí, že v každom okamžiku predstavuje novú kvalitu a znovu nastavuje zjednotenie prostriedkov pri výkone.

Cieľ sa nachádza jednak v prítomnosti, kedy podmieňuje dané akcie a jednak v budúcnosti odkiaľ vytvára vzťahy a spojitosť jednotlivých akcií.

Môj cieľ je napísať túto prácu, pričom ale mojim bezprostredným cieľom je vložiť myšlienku do tejto vety. Cieľ vznikol ešte predtým, ako som začala túto prácu písať, pričom bezprostredný cieľ - táto veta - nebol vtedy jeho súčasťou, ale ako prechádzal procesom objektivizácie (začala som prácu písať), zmenil sa cieľ – objektivizoval sa v prítomnosti do tej vety. Konkrétne vety sa nenachádzali v cieli pri jeho stanovovaní. Dlhodobý cieľ sa nachádza v budúcnosti zjednocuje aktivity v prítomnosti. Autorovými slovami:

„Cieľ je vždy na druhej strane prítomnosti a vo svojej podstate je vlastne prítomný samým videním z jeho druhej strany. Napriek tomu vo svojich štruktúrach obsahuje vzťahy so vzdialenejšou budúcnosťou. “

Vzťah medzi bezprostredným cieľom a dlhodobým má formu členitej hierarchie „ ... budúcich významov (t.j. cieľov), z ktorých každý slúži ako rámec predchádzajúcemu a ako obsah následnému.“ To nám zaručuje kontinuitu našich činov a umožňuje spätný výklad našich motívov. Z toho, čo teraz robím - z terajšieho cieľa – sa dá rámcovo usudzovať čo som robiť chcela a zároveň určuje obsah toho, čo by som mala robiť následne. Tým cieľ prekonáva aj svoje vnútorné rozpory.

Cieľ sa postupne stáva objektom, ktorého kvalita je najvyššia po jeho naplnení:

„Keď je objektivizácia skončená, potom konkrétne bohatstvo produkovaného predmetu nekonečne presahuje bohatstvo cieľa (chápaného ako jednotná hierarchia významov) na ktoromkoľvek predchádzajúcom stupni. ... Predmet, tak ako je, odkazuje však nutne k už zmienenej operácii, ktorej bol cieľom. “

Tento vzťah predmet – cieľ je zásadný pri rozmýšľaní o úspechu a spokojnosti so svojou prácou. Na jednej strane hovorí, že keď sa pozrieme na predmet, ktorý je výsledkom našej práce a ten rámcovo odpovedá počiatočné stanovenému cieľu, môžeme byť so svojou prácou spokojný, ale pokiaľ nie, môžeme rozmýšľať, kde nastala zmena a aký bol jej dôvod.

Pokiaľ sa zmenil cieľ v rámci objektivizácie, je možné, že cieľ vo svojej prvotnej predstave nezodpovedal možnostiam danej reality a tým sám seba predurčil ku zmene. V tom spočíval, podľa mňa aj hlavný problém nenaplnenia vízie komunizmu. Síce nemám dostatočné znalosti ku analýze neúspechu daného projektu, ale zo všeobecného hľadiska cieľa je zrejmé, že cieľ neodpovedal možnostiam vtedajšej (a myslím, že ani súčasnej) reality.