Dejinná udalosť

Dejinná udalosť: Všeobecné verzus individuálne

„Skupina prepožičiava jednotlivcom, ktorých vytvorila a ktorí zase vytvorili ju a ich neredukovateľná osobitosť je spôsob prežívania všeobecna , ich schopnosti a ich účinnosť.“

Kapitola, ktorú som sa rozhodla spracovať pojednáva o úlohe spoločnosti a o úlohe jednotlivca v dejinách. Filozofia dejín je jednou z najviac zneužitých filozofií v dejinách marxistickej ideológie. Nie je to tak dávno, kedy sa hovorilo o súdruhovi biskupovi Komenskom, ako sa triedny boj začínal už v praveku, pri čom nemá ani zmysel zmieňovať sa o ohýbaní súčasných dejín a glorifikácií novodobých tyranov.

Touto prácou sa chcem pokúsiť priblížiť Sartrov pohľad na dejinné udalosti a na význam aký pripisuje jednotlivcovi a individualite. Ďalej si dovolím predstaviť svoju reflexiu na danú tému.


Priblíženie sa k autorovmu poňatiu

Autor sa v tejto časti diela snaží nájsť strednú cestu, ktorú charakterizuje úvodný citát. Stredná cesta, ktorá vedie ako cesta medzi, jedným, čisto individualistickým brehom, na ktorom nájdeme výklady typu „Tatíček Masaryk založil štát“ a druhým brehom sú výklady dejín založené čisto na spoločenských pomeroch tej doby - napríklad „Druhú svetovú vojnu by Nemci vyhlásili, aj kedy nebol nijaký Hitler.“

Autor na jednej strane súhlasí s Plechanovom že: „vplyvné osobnosti dokážu ... zmeniť osobitnú tvárnosť udalostí a ich čiastkových následkov avšak nedokážu zmeniť ich všeobecný smer. “ ale zároveň vidí ťažisko problému skôr na úrovni, kedy je možné presne definovať realitu . Na základe toho autor kritizuje marxistov, keď trvalo podceňujú úlohu individuality v dejinných udalostiach.

Ako príklad by som mohla uviesť čas Mníchovských zákonov a dobu delenia prvej republiky. Otázne je či by bol osud Slovenska rovnaký, keby sme odstránili niektoré determinujúce individuality. Čo keby nebol na svete Hlinka? Vznikli by gardy?

Môžeme vôbec dejiny oddeliť od ich osobností? Na toto má autor jednoznačnú odpoveď:

„Ešte lepšie sa dá povedať, že takéto všeobecno prijíma vzhľad, telo a hlas vodcov, ktorých si skupina dala. Udalosť sama, aj keď predstavuje viac kolektívne ústrojenstvo, sa preto viac či menej vyznačuje individuálnymi rysmi. “

Osobnosti na ktoré sa spätne pozeráme nemuseli byť hlavnými príčinami udalostí, ale dokázali individuálne zasiahnuť a tým pozmeniť formu udalostí, ktoré tým získali svoj charakter.

Ďalšou črtou autorových pojatia je humanizmus, ktorý požaduje aj od marxistov a varuje ich pre čistým „ekonomizmom“, ktorý podľa neho vedie k anti-humanizmu .


Zamyslenie sa o dejinnom poňatí

Filozofia dejín je prirodzenou pomôckou k náhľadom na okolitý svet. V súčasnosti má táto filozofia poskytuje teórie Postindustriálnej spoločnosti, prezentovanej Danielom Bellom (Konec ideologie (1960-End of Ideology), Příchod postindustriální společnosti (1973 Coming of Postindustrial Society) a Budoucnost západního světa (The Cultural Contradiction of Capitalism)) ktorý rozlišuje tri etapy spoločnosti predindustriálnu, industriálnu a postindustriálnu, pričom toto delenie je založené na analýze ekonomiky danej spoločnosti. Poprípade je tu aj Tofflerova tretia vlna.

Základným predpokladom pri výklade a súdoch nad dejinnými udalosťami je determinovanosť, alebo aspoň pseudo-determinovanosť (pri chaotických modeloch) spoločenských javov a udalostí, ktoré skúmame. Pokiaľ by sme zakomponovali do celého dejinného systému slobodnú vôľu každého jedinca, stane sa celý systém nepredvídateľný.

Preto je nutné pri každom takomto skúmaní redukovať počet pozorovaných prvkov pri ktorých je možné určiť kauzálne vzťahy.

Táto redukcia sa môže týkať jedincov, ktorých začleníme do skupín a operujeme s týmito skupinami ako s masou, ktorá podlieha konkrétnym zákonitostiam. Taktiež môžeme redukovať faktory, ktoré viedli k určitým dejinným udalostiam, vynechaním niektorých, alebo rovno zvolením si hlavných faktorov.

Táto redukcia vedie k určitému skresleniu, ktoré odpovedá miere redukcie. Autor kritizuje marxistov za prílišnú redukciu individuality jedinca do más, čo spôsobilo, že sa v priebehu výkladu dejinných udalostí sa stratil človek, čo označuje za anti – humanizmus. Vyvstala tu z jeho strany požiadavka, aby sme analyzovali na úrovni, kde ktoré umožní presne definovať realitu. To ale znamená aby sme analyzovali samostatne jednotlivé prvky udalostí (ich príčiny a vývoj), ale aj ich vzájomné vzťahy.

Takáto analýza by určila presne realitu za akej sa dejinná udalosť odohrávala, odhalila by latentné príčiny udalostí, ktorých analýza by mohla pomôcť aj pri skúmaní prítomnosti a možno by s nej vyšli na povrch aj nové a významnejšie osobnosti, ktoré vniesli do skúmaných udalostí svoj charakter.

Podľa môjho názoru je spoločnosť dynamickou nelineárnou množinou, ktorá má svoje zákonitosti iba na princípe metazákonov, ktoré vytvárajú traktory tejto spoločnosti. A ako pre ostatné chaotické modely aj tu platia zákonitosti chaosu, ako napríklad známy motýlí efekt, ktorý môžeme pozorovať na mnohých dejinných udalostiach. Pre tieto modely platí, že môžeme vysledovať príčiny, ktoré viedli ku skúmaným udalostiam, ale dopredu sa v takomto systéme nedá predpovedať budúcnosť, čo vlastne spôsobí, že nám skúmanie minulosti nedokáže napovedať o možnom smerovaní spoločnosti.

Použitá literatúra:

Online in http://www.phil.muni.cz/fil/texty/dst/7.html
Sartre, J.P. Marxizmus a existencionalizmus