Materiálne podmieňujúce komponenty

Kapitola, ktorá ma zaujala pojednáva o komponentoch, ktoré determinujú vzťah človeka ku realite a spoločnosti, naše úlohy postoje. Je jedno či sú naše postoje kapitalistické alebo socialistické. Satre vychádza z predpokladu, že k tomu dochádza už v rannom detstve:

„ ... v ktorom prostredníctvom rodinného spoločenstva nejasne postihujeme svoju triedu a sociálnu podmienenosť, ktorú chceme neujasnene prekročiť a vytrhnúť sa z nich neobratnými pokusmi ...“

Detstvo, ako jeden z determinantov nášho konania a našej motivácie je zaujímavým odklonom od materialistickej predstavy, ktorá primárne popisuje realitu, ako dôsledok kapitálu a kapitalistických vzťahov medzi členmi spoločnosti.

Najprv sa pokúsim zhrnúť a zosumarizovať postoje a náhľady, ktoré autor použil. Jeho pohľad na človeka a ľudské motívy, pričom sa obmedzím práve na moment kde vystupuje determinant detskej skúsenosti.

Ďalej by som načrtol možnosti aplikovania takýchto vzťahov na konkrétnom súčasnom príklade, kde sa pokúsim aplikovať nie model tried, ktoré stoja v pozadí Sartrových úvah, ale model finančnej oligarchie a manažmentu, ktorý popisuje v Egon Bondy.

Záver ostáva otvorený, nakoľko žijeme v dobe, kde sa tradičné kapitálové vzťahy menia v procese informatizácie spoločnosti a celkovej globalizácie ekonomiky a kde sa nakláňa váha z výrobných vzťahov na stranu služieb a kumulácie informácií.




Sartre a človek

Nejde tu ani tak o nový výklad Marxovej filozofie, ako skôr o doplnenie teórie o novú úroveň. Táto sa konkrétne týka vzťahov človeka k človeku. Ako príklad je uvádzaný vzťah pacienta a lekára, ktorý nemožno prevádzať na ekonomiku. Áno, je možné prípadne vytvoriť schému, kde

„vystupuje ako zákazník a že na druhej strane medzi praktikujúcimi lekármi, ktorí môžu liečiť, existuje určitá konkurencia, takže ako náhle sa objaví tento hospodársky vzťah založený jedine výrobnými vzťahmi, ... „

ale tieto vzťahy vznikajú, ako pokrivenie primárneho vzťahu lekár - pacient, kedy tvoria dvojicu spojenú spoločným záujmom, kde jeden má liečiť a ošetrovať a druhý sa má podrobiť liečeniu a vyliečiť sa. Je tu moment, kedy aj napriek technologickým výdobytkom modernej civilizácie, aj napriek tomu, že hranice tohto vzťahu sú vysoko špecifikované predpismi, profesionalitou a kapitalistickým vzťahom, ide stále o človeka, ktorý ostáva človekom a vytvára si vzťahy ku druhým.

Tieto vzťahy sa formujú už vo veľmi útlom detstve v štádiu, kedy jedinec ešte nedokáže pochopiť zmysel peňazí a ekonomiky, ale na druhej strane sa tu môže vytvoriť postoje ku druhým, ako napríklad hrabivosť:

„ ... hrabivosť vzniká už v rannom detstve, kedy sotva rozumieme čo sú to peniaze. Hrabivosť je rovnako spôsob prežívania vlastnej existencie a vlastnej situácie, svojho postavenia vo svete, V tomto zmysle je to vzťah ku smrti.“

Do veľkej miery Sartre zachádza až ku psychoanalýze a rozoberá „klasické“ vzťahy otec – syn, a zároveň používa aj obdobie vzbury v mladosti, kedy sa chce mladý človek vytrhnúť zo škrtiacej reality revoltou, kedy vznikajú scestné úchylky a vykĺbenia, ktoré sa zaintegrujú do jeho osobnosti a tým vzniká špecifický charakter danej osoby.

Odhaľuje sa tu väzba medzi detstvom a budúcimi sociálnymi rolami:

„...svoje detstvo žijeme ako svoju budúcnosť. Naše detstvo určuje spôsob nášho správania a naše role v perspektíve budúceho.“

Vznikajú tu protiklady tvorené naučenými gestami a správaním v detstve a vzniknutými odchýlkami pri snahe vymaniť sa z týchto gest, pričom oboje je na určitej úrovni zaintegrované a zároveň tieto protiklady vytvárajú konkrétne zafarbenie, čo subjektívne vytvára vkus a objektívne vytvára štýl.

Ukazuje na špirálu, ktorá sa skladá z aplikovania charakteristických postojov pri konkrétnych situáciách.

Syn sa cíti byť nedocenený otcom a má snahu vyrovnávať sa s týmto iracionálnym pocitom snahou o lepšie výsledky v škole, ktoré si ale neváži, nakoľko mu ide iba o otcove uznanie. Nájde si prácu v ktorej sa snaží vyniknúť znovu len pre ocenenie zo strany otca. Aj túto prácu nenávidí, ale pracuje na sebe. Nájde si manželku a chce mať deti,

„... aby sa mohol stotožniť so svojím vlastným otcom, alebo aby mohol zaujať jeho miesto, alebo naopak preto, aby sa vymanil s jeho područia tým, že zaujme svoj „postoj“.“

Špirála snahy a motivácie, kde sa neustále opakuje motív „snahy o ocenenie“.

Je možná aj opačná špirála, kedy sa syn bude snažiť žiť a robiť všetko tak, aby sa otcovi čo najmenej podobal a tým vlastne proti nemu neustále „bojuje“, aj keď ten už môže byť dávno po smrti.

Sartre používa iný aparát analýzy. Každý akt a každá výpoveď má množstvo hierarchicky členených významov, tvoriacich pyramídu v ktorej nižší a všeobecný význam tvorí rámec pre vyšší konkrétny, ktorý síce nemôže tento rámec opustiť, ale nedá sa z tohto rámca odvodiť, ani v ňom rozpustiť . Analýzou detstva sa dostávame na vyšší stupeň hierarchie výkladu fungovanie kapitálu a spoločnosti.

Manažér a hrabivosť

Prikláňam sa k názoru, že súčasná kapitalistická spoločnosť už nie je rozdelená na vrstvy, ktoré by spolu bojovali a boli v neustálom napätí a konflikte. Od 50. rokov sociológovia zaznamenali, že v rozvinutých krajinách zaniká proletariát, ako vrstva a zároveň zaniká aj vrstva kapitalistov. Proletariát zanikol kvôli zmenám spôsobených novými technológiami, nakoľko tie viedli k zániku vzťahu k výrobným prostriedkom. Kapitalisti nezanikli ako takí, ale v posledných desaťročiach sa 80% bohatstva planéty kumulovalo v rukách menej ako 40 000 ľudí čo zo sociologického hľadiska nevytvára vrstvu, ale vzniká nová forma – finančná oligarchia. Rovnako vzniká aj nová vrstva manažmentu, kde manažéri majú veľkú moc pri plánovaní a rozhodovaní, ale tá sa neviaže na vlastnícke práva voči kapitálu – sú iba správcami.

Sartrova analýza vychádzala z tradičného modelu spoločnosti rozdeleného na vrstvy. Táto analýza sa dá použiť aj pri súčasných pomeroch, pri zachovaní jej hlavných myšlienkových cieľov. Ako je to dne vo vzťahu otec – syn?

Syn manažéra sa chce vyrovnať, nahradiť, alebo odlíšiť od svojho otca. Aké má možnosti? Vyrovnať sa nie je problém, nakoľko v súčasnom svete poskytuje ekonomika voľné miesta pre mladých nádejných manažérov, ktorým umožní rýchlu kariéru, pričom títo sa budú neustále snaží dostať sa na vyššie pozície. Hrabivosť ktorá vzniká sa nezakladá na pozícii vlastníctva, ale na pozícii ovládania a možnosti manipulácie.

Zánik proletariátu spôsobil aj zánik kapitalistov a tak aj tak úctyhodné profesie, ktoré boli označované za kapitalistické sa stali len ďalšími povolaniami strednej vrstvy. Lekár a pacient si zachovávajú vzťah človeka k človeku, ale kapitál držia v zdravotnom sektore farmaceutické korporácie. Tak isto tradičné vzťahy predajcu a zákazníka sa radikálne zmenil nástupom obchodných reťazcov.

Hlavný rozdiel je teda v tom, že pokiaľ v minulosti existovala možnosť nájsť v činnostiach ľudí výpoveď na viacerých vrstvách pyramídy v súčasnosti je nižší všeobecný význam ktorý vytvára socio-ekonomický rámec v ktorom sa pohybuje význam vyšší tvorení analýzou vzťahov, tak tento nižší rámec je nezávislý od vyššieho. Naše prostredie je výrazne determinované záujmami veľmi malej skupiny ľudí a to vytvára veľmi malý priestor na vznik kapitalistických vzťahov medzi ostatnými ľuďmi, ktorý majú presne určené možné role a statusy. Pričom ale mobilita v rámci týchto rolí sa zväčšila.

Použitá literatúra:

SARTRE, Jean Paul. Marxizmus a existencionalizmus, Praha, 1966, Svoboda

in Literární týdenník SALÓN, 6. ledna 2000 “Bondy o globalizaci”