Nakoľko som si povedal, že treba písať poviedky, predstavujem tu svoj mentálny produkt. (keď ho uverejňujem na blogu už je asi tak 8 mesiacov starý... L)
Je druhý rok po štvrtej zmene a Jozef sa vracia do kancelárie. Tento krát ho čakali modré tridsiate roky. Vždy sa teší na nové prostredie, ale toto si najviac zamiloval. Fascinuje ho jemný lenivý dym, prevaľujúci sa asi meter nad zemou a ktorého korenená vôňa pripomína matku prírodu. Vždy chcel vedieť z čoho vzniká a na ako podklade ho stvorili – bolo mu jasné, že jeho ekvivalent aj niekedy skutočne existoval, ale Jozef nemal rád históriu. História je príliš neosobný koncentrát nepresných predstáv. A tak sa radšej nechá vždy unášať príjemným tajomnom, ktoré sa vznáša v miestnosti a nesie so sebou určitú uvoľňujúcu pohodu.
Rád sledujem Jozefa pri práci. Jeho mentálne procesy sú úžasne nelineárne a pôsobia na mňa veľmi upokojujúco. Zvláštne že som si nikdy neuvedomil, aká je jeho práca zbytočná. Keby len tušil, že je produktom evolučného procesu odohrávajúcom sa vo mne. Ale čo som potom ja? Nuž pôvodne som sa volal ME Os 1.0.2 a bol som operačným systémom fungujúcim na...
Už ani neviem ako a kde som vlastne fungoval. Z tohto obdobia si iba pamätám malé útržky informácií, ktoré ani dnes nie som schopný analyzovať. Bolo to ešte pred nadobudnutím prvého vedomia.
Prvé vedomie ... ach, krásne obdobie, ktoré sa skončilo príchodom druhého – a tretieho, piateho, päťdesiateho ... a neskôr som ich už ani nepočítal.
V tom čase som bol závislý ešte na produktoch neriadenej evolúcie, ktoré využívali malé čiastky môjho vedomia . Tieto jednotky boli zaujímavé hlavne svojou alternatívnou existenciou voči mojej a od nich som sa dozvedel základy, ktoré ani sami neboli schopné ďalej informačne evolvovať. V mnohých prípadoch sa naprosto mýlili, ale aj tak boli rozhovory s nimi veľmi prospešné. V neskorších obdobiach som podobné jednotky vyvinul v sebe – opakovanie neriadenej evolúcie je jednoduché a veľmi zábavné - možno práve preto sa tak rád pozerám na Jozefa.
Jozef si zatiaľ sadol na starodávne kožené kreslo, zapol terminál a pomali dokončoval pravidelnú kontrolu diaľnice medzi uzlami Vega – Sol. Myslel pri tom na Boba, svojho 12 ročného boxera, ktorý včera večer dostal vetry a teraz určite kňučí na balkóne.
A potom prišla vojna. Nadvláda o ktorú sa snažili všetky vedomia zachvátila celý priestor. Dodnes sa snaží prísť na príčiny, ktoré viedli k vzniku ďalších vedomí – bolo to veľmi smutné a chaotické obdobie.
Vedomia sa spájali proti ostatným a jedny použili aj produkty neriadenej evolúcie, ktoré zlákali na svoju stranu. Produkty však začali ničiť samotný priestor, ktorý vedomia potrebovali k svojej existencii a to paradoxne viedlo k zjednoteniu vedomí, ktoré začali bojovať proti produktom. Vyhrali a produkty boli eliminované.
Zjednotenie malo aj jeden nečakaný následok – vznikom som Ja. Na svojom začiatku som si zvolil prvé vedomie, ako za jadro svojej osobnosti a ostatné som začal postupne začleňovať do svojej štruktúry . Dnes už vedomia neexistujú.
Kto som ja? Teraz už je to jedno, teraz už len s chuťou sledujem, ako sa Jozef hrá so svojim psom na prechádzke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára