Privítanie

Ahoj mladý muž a vitaj na tomto svete. Mňa ešte nepoznáš a ešte dlho potrvá, pokiaľ si ma budeš vedieť zaradiť, ale aj tak ťa chcem pozdraviť a privítať na túto krásnu planétu. Vitaj.

Prvé pravidlo, ktoré sa každý v dnešnej dobe musí naučiť je: „DON´T PANIC!“ áno – viem že tomu nerozumieš , ale má to svoj dôvod – treba vedieť po anglicky a zároveň, treba sa dôsledne riadiť týmto heslo. Len žiadnu paniku! To že svetu nerozumieš, to že nechápeš čo sa okolo teba deje ... no povedzme si na rovinu, že sa to už dnes stáva štandardom ... Všetko sa zrýchľuje a pokiaľ ty vyrastieš, tak doba v ktorej budeš žiť nebude pomalšia... ani krajšia a rozhodne si nebude môcť nárokovať právo na nejaký zmysel, alebo zrozumiteľnosť ...

Neboj sa – nestraším ťa... bude to tvoja prítomnosť, ktorú budeš brať takú, akou bude a verím, že si rýchlo zvykneš na všetko okolo seba. Zázraky, ktoré zažiješ a uvidíš budú všednosťami a súčasťou všeobecnej nudy a obchodu. Šialenstvá doby budeš vnímať ako prirodzený následok vývoja, ale tieto veci sa ťa nedotknú. Hlavne si zapamätaj to podstatné: DON´T PANIC

Obaja tvoji rodičia sú ľudia s veľkým a krásnym srdiečkom a verím, že také máš aj ty. Pokiaľ budeš milovať a pokiaľ budeš milovaný môže ti byť celý tento svet ukradnutý a ty si v pohode svojho vlastného vesmíru môžeš spokojne nažívať.

Budeš potrebovať veľa duševných síl. V dnešnom svete a pri dnešnej medicíne – a to už nehovorím o tej, ktorá bude ... je ľahké byť zdravý ... ale mať kľudnú a pokojnú myseľ je už dnes to najťažšie. A tak ti ja prajem do života, nech ťa nikdy nič nerozhádže a nech si šťastný medzi nami.

Kahlil Gibran – Prorok
O dětech

A žena, jež chovala na prsou své dítě, řekla, Promluv k nám o dětech.

A on pravil:

Vaše děti nejsou vašimi dětmi.
Jsou syny a dcerami touhy Života po sobě samém.
Procházejí vámi, ale nevycházejí z vás,
a ač jsou s vámi, přesto vám nenáleží.

Můžete jim dát svou lásku, ale nedáte jim své myšlenky,
neboť oni mají své vlastní myšlenky.
Můžete vlastnit jejich těla, ale nikoliv jejich duše,
neboť jejich duše sídlí v domě zítřku, do něhož nemažete vstoupit, dokonce ani ve svých snech ne.
Můžete se snažit být jako oni, ale zjistíte, že je tím nepřimějete k tomu, aby vás milovali.

Neboť život nekráčí vzad, ani se nezabývá včerejškem.
Vy jste luky, z nichž jsou vaše děti jako živoucí šípy vyslány vpřed.
Lukostřelec vidí značku na cestě nekonečna a ohýbá vás svou mocnou vůlí, takže Jeho šípy vyletí vpřed hbitě a daleko.
Nechť je toto ohýbání v rukou lukostřelce všem pro radost;
neboť i když miluje šíp, jenž letí, zároveň miluje i luk, jenž je stále na místě.