Zhodnotenie

Ahojte, nech ste kto ste :) .

Dnes mám konečne pocit, že by som mohol byt schopný napísať príspevok na tuto svoju nástenku. Už dávno som sem nič nepridal. Aspoň nič také, čo by malo hlavu a pätu. To je asi tak, že keď je človeku dobre, tak nerozmýšľa nad tým, že by o svojom živote mal niekomu niečo hovoriť. Jednoducho a šťastne si žije a priveľmi sa nad tým všetkým nezamýšľa a príliš nehĺba, nad priepasťami vlastnej duše. S toho, čo som práve napísal, by sa mohlo javiť, že cítim, ako sa moje šťastie vytratilo (čo je nemožné – veď buznám sa ešte aj šťastie bolí otočiť chrbtom) a zažívam obdobie smútku a depresie.

Nie. Nie je to tak – smejem sa výdatne a pravidelne aj cez slzy a smejem sa na celý svet a vychutnávam si, čo mi život prináša. Či už je to niečo dobré, alebo nie – na všetkom sa dá poučiť a na všetkom sa dá s chuti zasmiať. Ale je aj pravdou, že v posledných mesiacoch som prešiel veľkými zmenami, jednak v osobnom živote a jednak v pracovnom. A teraz mám pocit, že je sa čas na chvíľku zastaviť a zrekapitulovať si všetko, čo sa za posledné obdobie v živote udialo a čo som ako pokašlal a čo mi na druhej strana vyšlo.

Ešte predtým, ako sa do toho pustím, sa chcem poďakovať svojim priateľom. Mám svojich priateľov starých – ešte zo strednej školy. Sú to fantastický ľudia, ktorých mám veľmi rád. Rozumiem im a oni rozumejú mne. Keď som im povedal o sebe, tak ani jeden z nich sa mi neotočil chrbtom a neodsúdil ma – aj keď im hlavy išlo odtrhnúť, ako nad tým nimi krútili. Stále sa s nimi rád stretnem a porozprávam. Sú ale veci, ktorým jednoducho nerozumejú a ja po nich ani nechcem, aby mi v tomto rozumeli – sú inou časťou môjho života. A tak som veľmi šťastný, že sa mi podarilo nájsť priateľov nových. Priateľov s ktorými sa môžeme navzájom utešiť, poradiť si a aj niekedy poplakať. Títo ľudia mi neuveriteľne pomohli v poslednom čase. Boli tu pri mne, vypočuli si ma, podržali a dokázali, že čokoľvek sa v živote deje. Dá sa to vždy riešiť s tým, že človek nestráca zmysel pre humor. A podarilo sa im, že posledná katastrofa v mojom živote, ktorá v podobe rozpadu vzťahu, sa chystala ma opätovne ma vrhnúť do stavu apatie a nezáujmu o okolie, sa rýchlo prehnala mojou mysľou a odplavili ju vlny humoru a optimizmu, ktoré do mňa vo veľkých dávkach pumpovali. Ďakujem Vám páni J

Síce na záver, ale určite na prvom mieste sa chcem poďakovať svojej rodine. O sú ľudia, ktorých som si asi musel zaslúžiť v minulých životoch – bol som snáď svätec, alebo čo. Oni sú moji hlavným pilierom stability a rovnováhy na tomto svete. Nech sa deje čokoľvek a nech je búrka, okolo mojej hlavy akokoľvek silná, tak oni vždy sú tu pre mňa a svietia mi na cestu domov. Minulý víkend som bol pozrieť otca a Gabiku. Tá pohoda a pokoj rodinného života na mňa tak zapôsobili, že už o ôsmej večer som zaspal ako batoľa. A to som posledný mesiac spal tak po dve hodiny denne a začal som to už považovať za nový štandard. Skrátka som si ľahol, že si pozriem kúsok správy a zaspal. Neuveriteľné. Rovnako moja mamina, ktorá je stále v mysli so mnou a so mnou prežíva všetky trápenia a snaží sa mi zakaždým pomôcť, ako to len ide. Ďakujem aj Vám všetkým rodina moja J milujem Vás, aj keď to rozhodne neviem povedať a dať najavo tak, ako by ste si vy všetci zaslúžili a rovnako sa vám aj mizerne venujem. Ja viem že to máte so mnou hrozne ťažké a ďakujem Vám že ste so mnou.

Takže situácia sa má asi takto: Momentálne mám prácu, ktorá ma baví a ide mi od ruky. Mám priateľov, ktorý ma podporujú a ktorých ja tiež podržím, keď to potrebujú. A mám rodinu, ktorá stojí za mnou. Čo momentálne nemám, tak to je láska. Dal som sa síce po rozchode s Dušanom dokopy z jedným človekom, ale cítim, že to bolo hlavne ako krízové riešenie a rozhodne to k nemu nebolo čestné. Iste páci sa mi ako človek a ešte viac, ako duchovná bytosť, ale urobil som veľkú chybu, že som sa v tomto období dal vôbec z niekým dokopy. Ešte nie som na vzťah pripravený a ani netuším, kedy znovu budem. Priateľa, ktorý sú pri mne a práca mi zaberajú všetok čas a tie zvyšky voľného času venujem spánku.

Čo ta to teda so mnou stalo?

čo som urobil, alebo neurobil?

Teraz, keď toto píšem, tak si hovorím, že to čo sa stalo nie je dôležité. Dôležité je to čo ostalo po tomto období na konci: rodina, priatelia a práca. Konce nemusia byť vždy šťastné, ale toto nie je koniec – je to začiatok nového obdobia a rozhodne sa teším, že si toto obdobie idem vychutnať.

PaPa a ešte raz vám všetkým ďakujem.