Mind decontamination

Niekedy sa stane, že sa vo mne nahromadí veľa nezmyselných myšlienok a tak sa ich zbavujem tým, že ich napíšem. Toto je moja prvá blogová očista:

A obraz prehovoril – pozri sa na seba, kto si?
Obraz zložený z tvarov myšlienok a predstáv. Dnes nie sú poukladané a ich zmysel nechápem. Kto som? Som to čo som zažil plus nejaký ten DNA potenciál? ...
Ako sa tvári vírus pod mikroskopom? Cíti sa byť odhalený? A ako sa cíti duša, keď sa ju snažíme rozpitvať a zmeniť? Zásada pravdy. Pravdivé je to, čo je reálne a reálne je to, čo je a čo nebolo a nebude. Osem dielov pravdy a dva diely iné. Ako sa dá žiť pravdivo? Môžeme povedať to je to a to je ono?

A obraz sa zmenil. Všetko sa mení, keď sa na to pozeráme. Aj my sa meníme. Stačí sa raz za deň pozrieť uprene na seba a hlúpe naučené predstavy o nás samých sa začínajú búrať. Pozeráš sa niekedy na seba? Áno? A na čo si prišiel? Objavil si tie medzery, ktoré sú vyplnené zvykom a rutinou? Pocítil si už prázdnotu vlastného vnútra, ktorá sa maskuje za všetkým tým zhonom života? Keď sa do tej prázdnoty pozriem, pocítim strach. Nie s toho čo tam je, ale z toho čím sa znovu vyplní, keď sa prestanem tam pozerať. Strach s prázdnoty vlastného bytia.

A obraz zmizol. Nie je nič, čo by sme nedokázali. Vzdaj sa všetkého a viac získaš. Nič nemá zmysel a zároveň zmysel má len to čo robíš naplno.
Paradoxy súčasnej existencie miznú ako náhle si človek uvedomí, že sú tu preto, aby sme sa na seba začali pozerať inak. Máme vedomie na ktoré sa pozeráme sebavedomím, ale aj na to sa môžeme pozerať – sme v izbe plnej zrkadiel. Vidíme všetko, ale vidíme to príliš veľa krát súčasne. Sme my keď vstávame, iný my keď nakupujeme a iný keď milujeme. Stále sme to my a predsa nie sme – zrkadlá našej duše sa odrážajú na našej tvári a my z nich tvoríme svoje masky.

Kto si?

Obraz

Error occurred 404
Page not found
Please try again later
Check your browser...