Evolution errors

A na šiesty deň stvoril človeka...

Veľa z toho, čo sa učíme o evolúcii v škole je pomýlené.
Základné omyly, ktoré vidím sú:

1. Skupinová selekcia
2. Samozrejmá evolúcia
3. Snaha po dokonalosti

Najrozšírenejšou poverou je tzv. skupinová selekcia, ktorou sa vysvetľuje evolučný progres na základe boja o prežitie medzi skupinami zvierat. Zajace – líšky. Pomocou tohto nástroja sme chceli vysvetliť právanie zvierat (aj ľudí) v rámci jednej skupiny, aj v rámci skupín medzi sebou. Je zrejmé, že ide skôr o politickú objednávku, než o vedeckú teóriu. Vývoj skupín nie je možný, nakoľko evolúcia pri skupine nemá materiálny podklad. Podklad ku zmene majú iba jednotlivci a to svoju DNA a RNA. Skupina nemá vlastné gény.
Ako neustále opakuje Richard Dawkins: Vždy sa musíme pýtať: Akú mal evolučnú výhodu jedinec , ktorý rozmnožil svoje potomstvo a tým predal svoje gény ďalej oproti svojim neúspešným súperom. Jediné čo sa v evolúcii počíta je predanie svojej dedičnej informácie ďalej a komu sa to nepodarí – prehráva. My všetci sme potomkovia víťazov.
Preto sa vždy treba pozerať na evolúciu z pohľadu jedinca, alebo ešte lepšie z pohľadu génu, ktorého je jedinec nositeľom. Selfish gene – my sme iba nosiče našich génov, ktoré sú nesmrteľné a prežívajú tak, že sa postarali o to aby sme ich predávali ďalej.

Ďalším rozšíreným mýtom je, že evolúcia postupuje akosi prirodzene. Vždy si nájde cestu, ako ísť ďalej. Spravili sme si o nej predstavu, že to je ďalší prírodný zákon. Evolúcia je ale vlastne následok nedokonalosti prepisu informácie ďalej. V skutočnosti je zmena nechcená a popieraná všetkými možnými spôsobmi. To ale na druhej strane zaručuje, že z miliónov zmien, ktoré evolúcia vytvára svojou nedokonalosťou sa uchytia iba tie, ktoré vytvárajú - pri konkrétnych podmienkach – pre svojho nositeľa výhodu pri prežití a množení. Ostatné zmeny sú iba zmenami, ktoré sa týkajú pár generácií nositeľov (ale bon jedného nositeľa) a nedávajú nijakú momentálnu výhodu, takže sú potlačené. Vznik komplexných orgánov, ako oko je výsledkom takýchto zmien. Najprv pigmentová fotocitlivá škvrna – ktorá dáva výhodu rozoznania dňa a noci, čo je dôležité pri nočných a denných predátoroch a postupne zmeny vedúce k dnešnému stavu. Pokiaľ niekto hovorí, že oko nemohlo vzniknúť náhodou, ale len ako produkt inteligentného stvoriteľa (kreacionisti) nerozoberá evolúciu po krokoch – stačí sa zamyslieť: Keď zoberieme dnešný stav, ako by slúžilo oko, ktoré by bolo o 1% nedokonalejšie? Dokážeme si to predstaviť? Ja celkom dobre, nakoľko nosím okuliare skoro celý život. Oproti 100% očiam majú 99% nevýhodu v prírode, pri love atď. Ale fungujú a rozhodne nie sú „na zahodenie“. Takýmto spôsobom môžeme pokračovať – námietka kreacionistov je neopodstatnená.

Nasledujúcu poveru som nazval snaha po dokonalosti, pričom mám na mysli všetky výroky o dominancii človeka, ako najdokonalejšieho tvora, ktorý stojí na vrchnej vetve stromu života a stadiaľ sa usmieva a panuje nad ostatným tvorstvom... Zároveň iba aj o predpoklad, že evolúcia ide vždy lem dopredu. Aj tieto výroky sa mi vidia ako spoločenská objednávka – ústupok voči cirkvi, pretrvávajúci antropocentrizmus a nehasnúca snaha o dokonalosť. Najlepšie je si predstaviť evolúciu, niečo so sa neodohráva dlhodobo v minulosti, ale to čo žije čisto pre prítomnosť. Každá evolučná zmena je výhodná primárne pre svojho nositeľa teraz a umožňuje mu prežiť a rozmnožiť sa skôr, ako jeho súperom. Nie je tu nijaký plán do budúcnosti. Nie všetko, čo je výhodné teraz, musí byť výhodné pre budúcnosť. Krásne to vidíme na hmyze a stavovcoch. Hmyz kraľoval v mori po milióny rokov – evolučná výhoda tvrdého vonkajšieho skeletu bola vo vode výhodou a gigantický hmyz sa vyhrával na plnej čiare. Táto evolučná výhoda, ale zanikla pri zmene prostredia akou bol prechod na suchú zem. Tu sa ukázalo, že Výhodnejšie je mať pevný vnútorný skelet, nakoľko vonkajší bol príliš ťažký a tak hmyz žijúci na suchej zemi zotrval, ale kvôli prežitiu nastala regresia a pre prežitie boli výhodnejšie rozmery a tak sa zo superpredátorov stali predátori len lokálny a miesto na výslní prebrali postupne stavovce. Ďalší pekný príklad spomína Konrad Lorenz, kedy popisuje pávy – páv samec má väčšiu šancu na rozmnožovanie, keď má dlhý krásny chvost a tak je atraktívny pre samice – čím dlhší chvost, tým väčšie šance a tak sa táto evolučná zmena zachovala a postupne ustálila v páviom genofonde. Problém ale nastane, pokiaľ sa pozeráme na chvost z hľadiska prežitia. Tu sa situácia obracia a zisťujeme, že pávy s veľmi dlhým chvostom majú obmedzenú možnosť lietania a tým aj menšiu šancu na únik predátorom – čim dlhší chvost, tým ťažšie sa lieta. A tak sa z výhody stáva nevýhoda. Konečný súčet je síce plusový – musí byť inak by pávy s dlhým krásnym chvostom neboli, ale aj tak tu vidíme, že nie všetky zmeny vedú k lepšiemu z dlhodobého pohľadu. Ďalším príkladom sú tvory, ktoré sú závislé na vysoko špecializovanej potrave. Všetko je OK, pokiaľ sa nezmení prostredie...
Evolúcia je slepá pre budúcnosť.

Omylov je viac, ale i tých až nabudúce.

viac napríklad na: O.S.E.L. cz