Túto časť si pracovne predstavujem ako úvod so sexuálnej zložky. Opakovanie sociálnych schém, ktoré dieťa vidí vo svojom okolí nechám zatiaľ tak – o hraní sa na otecka a mamičku ešte v škôlke si nechám na iný príspevok.
Pre názornosť si predstavte sexualitu, ako beztvarú hmotu, ktorej pribúda tým, že sa v človeku začne zvyšovať hladina hormónov a dozrievajú mozgové centrá. Prvé vytvarovanie tejto hmoty prichádza už vo veľmi rannom veku, kedy sa formuje prvý krát identita človiečika a začne seba vnímať cez príslušnosť k určitému pohlaviu. Dievčatká a chlapci. V tomto rannom období ide o prežívanie nepohlavnej rozkoše. Rozkoš z niečoho v ústach ... (no, dosť bolo freudismu).
Postupne dostávame do fáze v ktorej kedy hormonálna hladina je dosť vysoká a my pociťujeme prvý krát túžbu po spojení. Ešte nemáme ani šajnu čo, ako a s kým, ale táto potreba nás núti zamýšľať sa nad tým a hľadať prostriedky, ako by sme ju mohli naplniť. Prichádza obdobie puberty.
Tu začíname o sebe rozmýšľať pod svetlom nových potrieb a začína sa fáza ďalšieho hľadanie sa a identifikácie. Tu je koreň našej budúcej sexuálnej orientácie a nášho typického vzorca vytvárania vzťahov. V tomto období sme obzvlášť zraniteľný a citové narušenie tu sa môže ťahať veľmi dlho. Sexuálna hmota dostáva v tomto období rámec v ktorom sa bude neskôr tvarovať už konkrétne na základe skúseností. Naše skúsenosti nie sú o tom, čo sa stalo, ale o tom, ako sme to vnímali a prežívali. Formovanie pokračuje v rámci adolescencie až do rannej dospelosti. Po 21 roku života už so svojou sformovanou sexualitou nič nezmôžeme a tí, čo v nej do vtedy nemajú jasno sú náchylný ku rôznym sexuálnym náhradám – od nevyzretej sexuality pedofilov, cez rôzne formy fetišizmu až po tie najkrajnejšie možnosti sexuálneho naplnenia. Nemyslím tým, že sa tieto formy nemôžu vyvinúť pred tým, alebo potom – aj to je možné, ale myslím že väčšinou ide o to, že pokiaľ si človek ujasní svoju sexualitu (preferencie, typy partnerov) do tohto obdobia, je nanajvýš pravdepodobné, že sa z neho stane typický hetero/bi/homosexuál. Tieto formy sú nášmu druhu vlastné už po tisíce rokov. Pomer týchto foriem je tiež ako tak konštantný. Dal by som ich do jednej skupiny: ľudia, ktorý sú na ľudí a hľadajú človeka s ktorým by im bolo dobre.
To, že hľadajú človeka je základné a má to súvislosť aj s potrebou intimity o ktorej som písal predtým.
No, to by boly vstupné myšlienky. Ako to cítite vy? Je vaša prvá láska kritériom ku hľadaniu ostatných?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára